Pôvodcovia choroby: Huby z rodu Fusarium (F.  solani, F.  coeruleum, F.  sambucinum ai.)

Symptómy

Suchá hniloba postihuje najmä hľuzy, na ktorých sa symptómy môžu tvoriť počas vegetácie a skladovania. Prvé príznaky sú drobné hnedé škvrny na povrchu hľúz, hlavne na miestach ich mechanického poškodenia alebo poškodenia škodcami, resp. inými chorobami (napr. plesňou zemiakovou). Nekróza postupuje dovnútra hľúz a postupne dochádza k preliačeniu šupky a suchej hnilobe hľúz. Rozrušené pletivo je hnedej farby, prachovité. Čerstvé hniloby sú ešte mokré, žltkastej farby, zrnitej štruktúry. V mieste infekcie sa často tvoria dutinky vyplnené bielym alebo ružovým mycéliom a znekrotizovanou dužinou. Na povrchu napadnutých hľúz sa často tvoria drobné biele vankúšiky alebo povlaky.

Vznik a vývoj choroby

Huby prežívajú na odumretých zvyškoch rastlín v pôde alebo na hľuzách, preto zdrojom infekcie môže byť aj napadnutá sadba. Infekcie v poľných podmienkach nastávajú väčšinou cez poranenia hľúz, spôsobené škodcami, neopatrným zberom, nešetrnou manipuláciou, často aj napadnutím plesňou zemiakovou. Rozširovanie choroby v skládkach môže prebiehať aj medzi susediacimi hľuzami. Skoré zemiaky sú obvykle na infekciu náchylnejšie ako neskoré odrody.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Suchá hniloba sa často zamieňa za pleseň zemiakovú, pri ktorej sú popísané možnosti ich odlíšenia.

Preventívna ochrana

Ochranné opatrenia sú také isté ako pri mokrej hnilobe zemiakov, najmä treba zabrániť poškodeniu hľúz opatrným zberom a manipuláciou pri uskladňovaní.