Pôvodca choroby: Erwinia amylovora (baktéria)

Symptómy

Prvé príznaky sa prejavujú počas kvitnutia. Kvety sú vodnaté, vädnú, skrúcajú sa a postupne sčernejú, ostávajú zaschnuté na strome. Podobné symptómy sa objavujú aj na listoch a postupne celé letorasty vodnatejú, hnednú a vrcholy sa typicky hákovito ohýbajú. Postihnuté listy a letorasty vyzerajú akoby poškodené ohňom, od čoho sa odvíja aj názov choroby. Na kôre sa vytvárajú ohraničené, vodnaté, prepadnuté a hnedé škvrny, na okrajoch ktorých sa pri daždivom počasí objavujú kvapky slizovitej tekutiny, v podobe lepkavých, belavých, neskôr jantárovo žltých kvapiek.

Vznik a vývoj choroby

Baktérie prezimujú v kôrových pletivách na okrajoch nekrotických škvŕn na konároch a na kmeni. Na jar sú prenášané hmyzom, peľom, vetrom a dažďom na kvety, listy a letorasty. Do rastlín baktérie prenikajú cez kvety, prirodzené otvory, alebo cez poranenia. Teplé a vlhké počasie s početnými dažďovými zrážkami (najmä v období kvitnutia) podporuje rozvoj choroby. Chladné alebo teplé slnečné počasie, naopak, rozvoj choroby brzdí a sucho úplne zastavuje.

Choroba je veľmi škodlivá a ťažko ničiteľná, preto má status karanténnej choroby. Pri napadnutí hrušiek a jabloní patogén redukuje počet kvetov, pri rozšírení do vetiev, kmeňa a koreňov veľmi rýchlo celé stromy predčasne odumierajú.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Spála ružovitých sa môže zameniť s chorobami kmeňov ovocných stromov, prípadne s inými chorobami listov a konárov (napr. nektriovým usychaním). Spála sa od iných chorôb odlišuje najmä najväčším šírením v období kvitnutia a kvapkami bakteriálneho exudátu, ktorý treba hľadať na okrajoch škvŕn najmä za vlhkého počasia.

Typickým príznakom spály je aj hnednutie listov a hákovité ohýbanie letorastov, ktoré sa niekedy najmä na hruške môže mýliť s poškodením spôsobeným bodruškou hruškovou, preto treba symptómy spály porovnať aj so symptómami bodrušky (pozri časť o živočíšnych škodcoch).

Preventívna ochrana

Pri podozrení na túto chorobu treba kontaktovať fytoinšpektora štátnej ochrany rastlín, napr. z najbližšej regionálnej stanice ÚKSÚZ-u alebo ÚKSÚP-u (choroba je karanténna a jej výskyt treba hlásiť na uvedených inštitúciách). Proti chorobe sú účinné iba preventívne opatrenia proti jej rozšíreniu a zavlečeniu do nových oblastí. Odporúča sa okamžite odrezať a spáliť všetky napadnuté konáre, pri silnom napadnutí aj celé stromy. Za samozrejmé sa pri reze považuje dezinfekcia rúk a náradia (denaturovaným liehom, benzínalkoholom, roztokom prípravku Savo a pod.) po každom podozrivom konári, resp. strome. V opačnom prípade sa infekcia neodstraňuje, ale doslova roznáša.

Podľa zahraničných skúseností existujú rozdiely v citlivosti odrôd na spálu. Za citlivé sa považujú odrody York, Rome, Jonathan, Jonagold, Idared, Tydeman’s Red, Gala, Fuji, Braeburn, Lodi a Liberty. Odrody Stayman a Golden Delicious sú považované za stredne odolné. Všeobecne odrody radu Delicious sú významne odolné, ale iba za predpokladu, že nie sú mechanicky poškodené a oslabené rôznymi vplyvmi. Na tieto aspekty je potrebné prihliadať už pri zakladaní sadu a výbere menej citlivých odrôd, najmä v lokalitách, kde existuje riziko napadnutia, resp. výskytu choroby. Pri vrúbľovaní jabloní je dôležitý aj výber podpníka, na ktorom sú naštepené vybrané odrody (ako citlivé k chorobe sa označujú podpníky M26, M9).

Chemická ochrana

Čiastočnú účinnosť proti chorobe majú meďnaté prípravky, ak sú aplikované na začiatku a na konci kvitnutia, príp. na začiatku rastu plodov. Ich nevýhoda spočíva v tom, že sú zmývané výdatnejšími dažďami. Chemická ochrana má však iba doplnkový charakter, pri vhodných podmienkach pre infekciu nedokáže zastaviť postup choroby.