Pôvodca choroby: Plasmopara viticola (huba)
Symptómy
Táto choroba sa medzi záhradkármi, ale často aj vo veľkovýrobe systematicky nesprávne nazýva „peronospóra viniča“. Pleseň napáda listy, súkvetia, bobule a letorasty. Prvé príznaky sa objavujú na listoch v podobe okrúhlych, žltkastých a matných škvŕn rôznej veľkosti. Na spodnej strane listov vznikajú biele vločkovité povlaky sporulácie. Škvrny postupne hnednú, usychajú a nekrotizujú, listy môžu opadávať.
Veľmi citlivé na napadnutie plesňou sú súkvetia tesne pred kvitnutím, počas kvitnutia a aj na začiatku tvorby bobúľ. Napadnuté bobule a strapina menia farbu na žltozelenú, zasychajú a na ich povrchu sa tvoria biele povlaky sporulácie. Pri napadnutí vyvinutejších bobúľ sa pokožkové pletivo a dužina sfarbuje na modrosivo, bobule sa postupne scvrkávajú a povlak sporulácie sa na nich netvorí. Rastom bobúľ sa ich citlivosť na nákazu znižuje, bobule v čase uzatvorenia strapcov môžu byť plesňou napádané len ojedinelo.
Huba prezimuje oospórami v napadnutých, opadnutých listoch. Infekcie počas vegetácie vznikajú v daždivom a teplom počasí, najmä ak teplota dva dni po daždi neklesne pod 10°C. Pleseň je v našich oblastiach najvážnejšou chorobou viniča, škody môžu v extrémne priaznivých rokoch prekračovať aj 50%. Negatívne je ovplyvnené aj vyzrievanie dreva a zvyšuje sa riziko poškodenia krov mrazom.
Možnosti zámeny s inými chorobami
Pleseň si často záhradkári mýlia s múčnatkou, preto najmä z hľadiska rozdielnej chemickej ochrany treba venovať veľkú pozornosť správnemu určeniu choroby. Okrem naštudovania si symptómov a porovnávania obrázkov môže záhradkárov usmerniť aj fakt, že pleseň a múčnatka sa rozširujú za rozdielneho počasia. Preto ak v čase kvitnutia panuje chladnejšie a najmä daždivé počasie, hrozí skôr pleseň ako múčnatka (a naopak).
K zámene môže dôjsť aj v súvislosti s vlnovníkom viničovým (plstnatosť), pri ktorom sú popísané aj možnosti odlíšenia (pozri časť o živočíšnych škodcoch).
Preventívna ochrana
Z preventívnych opatrení je dôležité prevzdušnenie porastu správnym rezom, výber vhodnej lokality pre zakladanie viníc a pestovanie tolerantných odrôd.
Pri daždivom počasí je každoročne nutná chemická ochrana, a to aj v záhradkách. Chemické ošetrenia sa síce signalizujú v masmédiách, ale obvykle sa robia prvý krát pred kvitnutím, niekedy aj počas kvitnutia a po kvitnutí v 5-14 dňových intervaloch (po odkvitnutí postačujú väčšinou 2-4 ošetrenia). Rozhodujúcim kritériom pre hustotu postrekov a intervaly medzi ošetreniami sú zrážky, s množstvom ktorých sa odstupy medzi postrekmi skracujú. Pri daždivom počasí je vhodné použiť systémovo pôsobiace fungicídy a ošetrovať častejšie. Naopak pri menej rizikovom počasí s menším množstvom zrážok možno použiť kontaktné prípravky, s väčším časovým odstupom. Po kvitnutí sa intenzita chemickej ochrany znižuje a v druhej polovici leta už väčšinou ochrana proti plesni nebýva potrebná. Pri súčasnej ochrane proti múčnatke sa pri menej daždivom počasí sa odporúča použiť prípravky s kombinovaným účinkom aj proti plesni aj proti múčnatke. Ochrana proti plesni viniča vyžaduje odbornosť, prispôsobenie sa daným podmienkam a aj určité skúsenosti, preto by si mali menej skúsení záhradkári pri chemickej ochrane dať poradiť uznávanými odborníkmi.