Pôvodca choroby: Botryotinia fuckeliana -konídiové štádium Botrytis cinerea (huba)

Symptómy

Patogén môže napadnúť všetky nadzemné časti viniča, ale najškodlivejšie je napadnutie bobúľ. Pri napadnutí súkvetia mladé bobule zasychajú a na stopkách a strapinách vznikajú drobné, hnedozelené až sivohnedé škvrny, ktoré sa zväčšujú a nekrotizujú. Na všetkých napadnutých častiach sa za vhodných podmienok vytvára typický hustý sivý povlak.

Príznaky plesne sivej sa strapcoch a bobuliach môžu vyskytovať od konca júla do začiatku augusta. Bobule sú najmä po uzatvorení strapcov kávovo hnedé a na ich povrchu sa objavuje sivý nálet konídionosičov s konídiami. Toto štádium sa nazýva tiež kyslá hniloba, podľa typicky kyslého zápachu napadnutých strapcov.

Špecifickým prípadom výskytu plesne sivej je hrozienkovatenie (cibébovatenie) bobúľ, najmä v tzv. tokajských oblastiach. Ak po infekcii zrelých bobúľ viniča panuje suché, pre patogéna nevhodné počasie, mycélium nepreniká hlbšie do plodu, na ktorom sa vytvárajú spočiatku okrúhle fialové škvrny. Bobuľa hnedne, cez odumretú pokožku sa rýchlo odparuje voda, bobuľa sa scvrkáva ale ďalej nevysychá, ostáva pružná a má výbornú chuť. Tieto tzv. cibéby sú vo vinohradníctve mimoriadne cenné a o plesni sivej sa v takomto prípade hovorí ako o tzv. „ušľachtilej plesni“.

Vznik a vývoj choroby

Huba prezimuje v pletive napadnutých rastlín alebo skleróciami. Zdrojom infekcie môžu byť aj porasty a rastliny iných druhov, nakoľko huba napáda niekoľko desiatok hostiteľských rastlín. Rozširuje sa predovšetkým za vlhkého, daždivého počasia. Náchylnosť na napadnutie zvyšuje citlivosť hostiteľa (hlavne v období dozrievania bobúľ), náchylnosť odrody a prípadné poranenia bobúľ napríklad krúpami alebo obaľovačom (pozri časť o živočíšnych škodcoch). Na chorobu sú náchylné odrody s hustými strapcami.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Pleseň sivá sa v skorých štádiách infekcie môže zamieňať za iné choroby, ale postupne sa tvoriaci sivý povlak na povrchu bobúľ je dostatočným odlišovacím znakom od ostatných chorôb.

Preventívna a biologická ochrana

V rokoch s miernym priebehom počasia v záhradkách chemické ošetrenie väčšinou nebýva nutné. Pravidelné prehliadky je však potrebné vykonávať najmä v období uzatvárania strapcov a mäknutia resp. dozrievania bobúľ, najmä po silnom daždi alebo krupobití. Dôležitou prevenciou je ochrana proti obaľovačom, ktoré spôsobujú poškodenie bobúľ a tým aj rýchlejší nástup a šírenie plesne sivej.

Proti plesni sivej na viniči existuje aj biologická ochrana, vo forme postrekov prípravkami na báze huby Trichoderma harzianum. Pre aplikáciu biologických prípravkov je dôležité použiť vyššie množstvo vody. Aplikujú sa podľa tých istých termínov a zásad ako chemická ochrana, s prihliadnutím na špecifiká aplikácie podľa etikety prípravku. Tieto prípravky môžu mať čiastočne nižší účinok ako chemická ochrana, ale ich výhodou je nulová ochranná doba a to, že nekontaminujú hrozno rezíduami.

Chemická ochrana

Pri prvých symptómoch a riziku rozšírenia infekcie (v období uzatvárania strapcov resp. dozrievania a mäknutia bobúľ) sa aplikuje chemická ochrana (najmä v porastoch určených na výrobu vína), formou dôkladného postriekania strapcov zo všetkých strán. Väčšinou postačuje jedna, príp. dve aplikácie špeciálnych fungicídov. V prípade menej vlhkého počasia, odolnejších odrôd a nepoškodenia viniča škodcami alebo iným vplyvom chemická ochrana proti tejto chorobe v záhradkách nemusí byť vykonávaná.