Pôvodcovia choroby: rôzne druhy fytopatogénnych húb

Symptómy

Symptómy poškodenia koreňov, cibúľ alebo hľúz okrasných rastlín sa počas vegetácie na rastlinách prejavujú zaostávaním rastlín v raste, prípadne ich vädnutím a predčasným odumieraním. Pri vytrhnutí rastlín je možné na koreňoch, hľuzách alebo cibuliach pozorovať hnednutie, hnilobu alebo iné charakteristické znaky jednotlivých druhov hnilôb, v podobe rôzne sfarbených povlakov alebo útvarov (napr. sklerócií).

Botrytída resp. pleseň sivá (Botrytis cinerea, Botrytis spp.) vytvára na napadnutých častiach hľúz a cibúľ najprv hnedé škvrny, ktoré lúčovite prenikajú do vnútorných pletív hľuzy. Napadnuté pletivo podlieha suchej hnilobe, pletivá mäknú, ostávajú hubovité. Choroba môže spôsobiť odumretie hlavného púčika alebo bazálnej časti hľúz, následkom čoho sa nevytvoria korene. Na napadnutých častiach rastliny sa vytvárajú sivé povlaky (najmä vo vlhkých podmienkach) a neskôr drobné čierne útvary – skleróciá.

Špecifický priebeh má suchá hniloba gladioly (Stromatinia gladioli), napádajúca okrem gladiol (Gladiolus) aj frézie (Freesia), montbrécie (Crocosmia), narcisy (Narcissus) a iné druhy cibuľnatých a hľuznatých rastlín. Na hľuzách sú viditeľné drobné hnedočervené, hnedé až čierne škvrny, ktoré navzájom splývajú.

Nádorovitosť kapustovitých rastlín (Plasmodiophora brassicae) napáda rastliny z čeľade kapustovité, teda početné druhy zelenín a tiež letničiek a trvaliek (napr. horčičník – Erysimum cheiri, fialku sivú – Matthiola incana, mesačnicu – Lunaria annua, okrasné odrody kapusty apod.). Na koreňoch postihnutých rastlín sa vytvárajú nádory, ktoré sú najprv svetlé, neskôr hnednú a černejú, po rozpade sa z nich do pôdy uvoľňujú výtrusy huby. Podrobnejšia charakteristika tejto choroby je uvedená pri chorobách kapustovej zeleniny.

Mokrá bakteriálna hniloba (Erwinia spp.) sa prejavuje mokrou hnilobou hľúz a cibúľ. Detailnejší popis choroby je uvedený pri nešpecifických chorobách a škodcoch.

Fuzáriová hniloba hľúz a cibúľ sa prejavuje mäknutím cibúľ a ich následným vysychaním a tvrdnutím. Neskôr sa na ich povrchu tvorí biely alebo ružovkastý povlak, najmä vo vlhkých podmienkach. Niekedy symptómy na povrchu hľúz môžu chýbať, vyskytuje sa iba hnednutie cievnych zväzkov, pozorovateľné na priereze cibule alebo stonky. Fuzáriová hniloba patrí k najrozšírenejším chorobám podzemných častí, napáda najčastejšie ľalie (Lilium), gladioly (Gladiolus), frézie (Freesia), cyklámeny (Cyclamen), montbrécie (Crocosmia), tulipány (Tulipa), narcisy (Narcissus), hyacinty (Hyacinthus) a mnoho ďalších druhov.

K rozšíreným chorobám hľúz a cibúľ patrí aj penicíliová hniloba (Penicillium spp.), ktorá na povrchu napadnutých pletív tvorí hnedé škvrny, na ktorých sa neskôr rozrastá zelenkastý alebo modrozelený povlak. Na hľuzách sa vytvárajú hnedé, korkovité škvrny, ktoré sa prepadajú a sú ostro ohraničené od zdravého pletiva.

Pomerne bežnou chorobou aj na okrasných rastlinách je biela hniloba (Sclerotinia sclerotiorum), ktorá napáda najmä tulipány, ale vyskytuje sa aj na ďalších hľuznatých a cibuľnatých rastlinách. Špičky cibúľ zahnívajú a hniloba sa šíri do zvyšku cibule. Typickým príznakom je pokrývanie povrchu napadnutých pletív belavým povlakom mycélia, na ktorom sa neskôr (aj po mumifikácii) tvoria čierne útvary – skleróciá. Silno napadnuté cibule vôbec nevyrašia a na záhonoch vznikajú prázdne miesta. Menej napadnuté cibule tulipánov síce vyrašia, ale rastliny väčšinou vôbec nevykvitnú a odumierajú.

Choroby a hniloby koreňov spôsobujú huby z rodu Pythium (P. debaryanum, P. aphanidermatum ai.), Phytophthora omnivora, P. cactorum,  P. cryptogaea, Rhizoctonia solani, Sclerotinia (S. sclerotiorum, S. bulborum, S. gladioli. Symptómy sa prejavujú vo forme hnednutia a černenia koreňového krčka a koreňov, čo spôsobuje padanie klíčiacich rastlín, zaostávanie v raste, vädnutie a odumieranie rastlín. P. debaryanum môže napr. v prípade klinčekov za priaznivých podmienok zapríčiniť až 95 % výpadok rastlín pri ich množení.

Vznik a vývoj choroby

Choroby koreňov, hľúz a cibúľ sa vyskytujú najmä pri opakovanom pestovaní týchto rastlín na tej istej ploche, pri nesprávnom skladovaní hľúz, pri mechanickom poškodení hľúz pri zbere, príp. pri nákupe infikovaných hľúz a cibúľ. Šírenie nielen týchto chorôb podporuje prehustený porast, výsadba v hustom spone, nadmerné hnojenie najmä dusíkatými hnojivami, vlhké a ťažké pôdy, nadmerná závlaha a pod.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Pôvodcovia chorôb koreňov, hľúz a cibúľ sa vzájomne podobajú, ale pre voľbu správnych ochranných opatrení nie je bezpodmienečne potrebné určiť konkrétneho patogéna. Postačuje správne určenie, že sa jedná o chorobu koreňov, hľúz alebo cibúľ. O tom sa však treba presvedčiť vytrhnutím rastliny a prezretím podzemných častí, nakoľko príznaky na nadzemných častiach rastlín sú podobné ako pri iných, napr. fyziologických a nešpecifických chorobách.

Preventívna ochrana

Z preventívnych opatrení je dôležité správne striedanie plodín a pestovanie rastlín v správnom spone. Cibuľky je treba zberať v správnom termíne, skladovať vo vzdušných, chladných a suchých priestoroch. Pred vysádzaním je vhodné kontrolovať zdravotný stav cibuliek a napadnuté alebo podozrivé kusy vylúčiť.

Hľuzy je potrebné zberať čo najskôr, stonku tesne nad hľuzou odstrihnúť a hľuzy vysušiť pri vyšších teplotách počas 4 – 8 dní. Hľuzy je potrebné skladovať vo vzdušných miestnostiach, pri teplotách okolo 10 °C a nižších. Počas skladovania je potrebné hľuzy pravidelne kontrolovať a vytrieďovať napadnuté kusy. Odporúča sa výsadba iba zdravých hľúz, ktoré je možné pred výsadbou moriť, podobne ako cibule. Počas vegetácie sa odporúča odstrániť a zničiť všetky napadnuté rastliny pri objavení sa prvých príznakov.

Ak sa nakupujú nové cibule a hľuzy, vždy je nutné ich pozorne prehliadnuť. Ak sa na hľuzách alebo cibuliach vyskytujú akékoľvek príznaky choroby, takýto materiál nie je vhodné ani nakúpiť, ani vysadiť.

Chemická ochrana

Kvôli obmedzeniu nebezpečenstva napadnutia cibúľ a hľúz patogénmi priamo v pôde sa používa pred výsadbou morenie cibúľ a hľúz. Cibule a hľuzy sa môžu namáčať do roztoku moriaceho prípravku (mokré morenie) alebo sa moridlom obaľujú (suché morenie). V praxi sa používa najmä mokré morenie. Podľa návodu na konkrétnom prípravku sa urobí roztok moridla. Vopred očistené hľuzy alebo cibule sa vložia do roztoku a ponechajú sa v moridle na doporučenú dobu (najčastejšie 20- 30 min). Postupovať sa musí vždy presne podľa návodu uvedeného na obale nebo v príbalovom letáku prípravku. Ak sa cibule alebo hľuzy po namorení nevysádzajú ihneď, je nutné ich nechať pred ďalším skladovaním obschnúť. Morenie sa neodporúča vykonávať dlho pred plánovanou výsadbou, najlepšie bezprostredne alebo krátko pre ňou.