Príčina choroby: komplex faktorov

Symptómy

Chorobu si pestovatelia a záhradkári väčšinou všímajú až po zbere, počas skladovania, alebo pri čistení (šúpaní) zemiakov. Symptómy totiž vidno iba na priereze hľuzy, kde sa tvoria nepravidelne rozmiestnené škvrny žltohnedo (hrdzavo) sfarbeného pletiva, rôznej formy a rozsahu. Najväčšia koncentrácia škvŕn je v okolí cievnych zväzkov. Počas skladovania sa ostrovčeky zhnednutého pletiva obvykle nemenia, nezväčšujú ani nesplývajú a nepodliehajú rozkladu.

Vznik a vývoj choroby

Choroba má fyziologický pôvod a jej význam je veľký, pretože úplne znehodnocuje konzumné zemiaky. Chuť hľúz a ani ich požívateľnosť síce nie je veľmi zhoršená, ale spotrebiteľa a konzumenta odrádza skôr vzhľad dužiny, na ktorej tmavé škvrny ostávajú aj po uvarení alebo pečení. Pri niektorých odrodách môže byť hrdzavosťou postihnutá takmer 1/3 produkcie. Chorobu vyvoláva vplyv nepriaznivých klimatických podmienok, striedanie vlhkých a suchých období, pestovanie zemiakov v príliš ľahkej pôde a významnú úlohu hrá aj náchylnosť odrody.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Hrdzavosť dužiny sa môže zamieňať za rôzne choroby hľúz, najčastejšie však za karanténnu chorobu – krúžkovitosť zemiakov, najmä ak sa hrdzavosť vyskytuje v oblasti cievnych zväzkov. Hrdzavosť sa od krúžkovitosti a aj iných bakterióz odlišuje najmä tým, že v miestach poškodenia sa netvorí sliz a ani hniloba, pletivo má približne rovnakú konzistenciu ako ostatná nepoškodená dužina.

Preventívna ochrana

Proti chorobe je účinná iba prevencia, s postihnutými zemiakmi sa už nedá nič robiť. Okrem kvalitnej sadby a výberu vhodnej odrody je potrebné zemiaky pravidelne zavlažovať a optimálne hnojiť. Pre pestovanie v podmienkach s pravidelným výskytom hrdzavosti si musia pestovatelia a záhradkári sami skusmo vytypovať odrodu, ktorá podmienky znáša najlepšie a hrdzavosťou býva postihnutá najmenej. Iba ojedinelí dodávatelia sadby totiž uvádzajú informácie o odolnosti, resp. náchylnosti odrody na túto chorobu.