Pôvodca choroby: Gymnosporangium fuscum – synonymum G. sabinae (huba)
Symptómy
Na vrchnej strane listov sa objavujú začiatkom leta oranžovo-červené škvrny, ktorých povrch časom tmavne a objavujú sa na ňom čierne bodky. Neskôr sa na spodnej strane listov tvoria malé zdureniny, ktoré sa postupne predlžujú až do dĺžky 2-4 mm a nápadne vyčnievajú z listu. Pri výskyte viacerých škvŕn môžu listy predčasne odumierať.
Na hostiteľských rastlinách – borievkach a tujách sa napadnutie prejavuje tvorbou vretenovitých nádorov. Na nich sa skoro na jar vytvárajú žltohnedé, jazykovité výrastky – ložiská teleutospór. Neskôr na vetvičkách ostávajú jazvy, konáriky nad miestom infekcie môžu usychať.
Vznik a vývoj choroby
Hrdza sa na hruške vyskytuje druhotne. Prvotným hostiteľom sú rôzne druhy borievok a tují, na ktorých patogén prezimuje a odtiaľ sa na hrušky prenáša vetrom najmä za daždivého počasia. Choroba v záhradkách nebýva väčšinou nebezpečná. Ak sa však v blízkosti hrušiek alebo záhrad nachádzajú silno napadnuté borievky, škody na úrode hrušiek bývajú veľké, pretože počas leta môže opadnúť väčšina listov.
Možnosti zámeny s inými chorobami
Morfologické znaky škvŕn sú natoľko typické, žeby nemalo by dôjsť k zámene s inými chorobami.
Preventívna ochrana
Najúčinnejšou ochranou je nájsť v okolí hrušiek (aj vo vzdialenosti niekoľko desiatok metrov, napr. v susedných domových predzáhradkách) napadnuté borievky alebo tuje a tieto odstrániť buď celé, alebo ich konáre s napadnutými miestami. Infekcia sa na borievkach prejavuje tvorbou drobných zdurených výrastkov na kôre mladších alebo starších konárikov.
Chemická ochrana (koncom mája a na začiatku júna) sa proti tejto chorobe nerobí a pri vysokom infekčnom tlaku nemá ani experimentálne uspokojivý efekt, preto je najúčinnejšia likvidácia hostiteľských druhov (borievok).