Pôvodca choroby: Botrytis cinerea (huba)

Symptómy

Pleseň sivá napáda najmä plody, na ktorých sa prvé príznaky objavujú ešte pred dozretím. Na plodoch sa tvoria svetlohnedé, zahnívajúce škvrny, ktoré postupne zachvacujú celý plod. Plody ostávajú pevné, na povrchu kožovité, pri vlhkom počasí sa pokrývajú dobre viditeľným sivým povlakom.

Vznik a vývoj choroby

Chorobu spôsobuje mikroskopická huba Botrytis cinerea, ktorá okrem jahôd napáda aj množstvo iných plodín (napr. vinič, slnečnicu, repku, zeleninu, ovocie). Pre vznik choroby je najdôležitejšie daždivé a menej teplé počasie v čase tvorby a dozrievania jahôd. Ak tvorba a dozrievanie plodov prebieha za teplého a suchého počasia, ani neskoršia hmla a dážď nespôsobujú väčšie napadnutie. Plody ležiace na zemi sú však ohrozené aj v suchých rokoch.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Symptómy sú jasné a zreteľné a sivý povlak na povrchu plodov je dostatočným rozlišovacím znakom od iných chorôb (napr. fytoftórovej hniloby plodov – Phytophthora cactorum).

Preventívna ochrana

Záhony jahôd je potrebné udržiavať vzdušné, neprehnojené dusíkom, neprehustené a bez burín. Zavlažovať treba menej často a najmä ráno. Veľmi účinné je nastielanie slamy alebo pestovanie jahôd na fólii, ktoré zabraňuje priamemu kontaktu plodov s pôdou. Pri dozrievaní a zbere treba napadnuté plody čo najskôr odstrániť.

Chemická ochrana

Chemická ochrana sa v záhradkách väčšinou nerobí, záhradkárom sa odporúča skôr využiť preventívne opatrenia, ktoré uspokojivo znižujú výskyt choroby. Pri použití chemickej ochrany (vo veľkovýrobe alebo pri pestovaní jahôd vo väčšom meradle) sa ošetruje preventívne, na začiatku a na konci kvitnutia. Ošetrenia majú zmysel najmä za chladnejšieho a daždivého počasia a v hustých porastoch v druhom a treťom roku pestovania. Používajú sa vysoké dávky postrekovej kvapaliny (0,2 l.m^-2).