Príčina choroby: komplex faktorov

Symptómy

Symptómy sa tvoria najčastejšie na konci plodu papriky, niekedy môžu postihovať aj polovicu plodu. Nápadná je tvorba škvŕn, ktoré sú spočiatku malé, svetlohnedé, vodnaté a mierne preliačené do pletiva. Neskôr sa zväčšujú až do veľkosti niekoľkých cm, sú nepravidelného tvaru a farba škvŕn sa mení na hnedú, nekrotickú. Škvrny postupne zasychajú, podľa čoho vznikol aj názov suchá škvrnitosť. Pri vlhkých podmienkach môžu odumreté pletivo škvŕn kolonizovať černe (huby), ktoré vytvárajú na škvrnách tmavé povlaky. Tým sa v neskorších štádiách zastiera pôvodná príčina choroby.

Vznik a vývoj choroby

Suchá škvrnitosť je fyziologická choroba spôsobená komplexom faktorov. Jedným z podstatných vplyvov je deficit vápnika v pletivách plodu, ktorý sa obvykle prejavuje na jeho apikálnej časti. Nedostatok vápnika môže vzniknúť aj na pôdach s jeho dostatočnou zásobou, ale jeho príjem rastlinami je brzdený napr. vysokou zásobou draslíka a dusíka, príp. veľmi suchou alebo naopak veľmi mokrou pôdou.

Veľmi významným faktorom okrem deficitu vápnika je aj režim závlahy. Veľmi často sa choroba vyskytuje pri nepravidelnej závlahe, pri veľkých výkyvoch teplôt a často aj pri zmene systému závlahy (napr. prechod z kvapkovej závlahy na klasickú, manuálnu). Tieto podmienky sú aktuálne v úvode vegetácie, preto suchou škvrnitosťou bývajú postihnuté najčastejšie prvé plody a plody na začiatku vegetácie. V druhej polovici vegetácie sa táto choroba nevyskytuje vôbec, alebo len v obmedzenej miere.

Plody sú síce konzumné (okrem postihnutých častí), no z hľadiska trhovej hodnoty sú kvôli zlému vzhľadu bezcenné a nepredajné. Navyše majú obmedzenú prechodnú skladovateľnosť, nakoľko ich môžu zachvátiť sekundárne hniloby.

Možnosti zámeny s inými chorobami

Suchá škvrnitosť sa najčastejšie zamieňa za alternáriovú škvrnitosť. Základným odlišovacím znakom okrem popísaných symptómov je to, že suchá škvrnitosť sa vyskytuje najmä v úvode vegetácie a na začiatku rodivosti papriky. Naopak, alternáriová škvrnitosť sa vyskytuje skôr koncom vegetácie a postihuje staršie plody a plody ležiace v blízkosti pôdy alebo na pôde.

Preventívna ochrana

Základom ochrany je prevencia vo forme pravidelnej a optimálnej závlahy tak, aby nedochádzalo k preschnutiu pôdy v koreňovej sústave. Na pravidelnú závlahu je treba upriamiť pozornosť najmä v prvej polovici vegetácie. Neskôr sú už plody a rastliny menej citlivé. V prípade výberu odrody je vhodné v roku alebo v lokalitách s vyšším výskytom vytypovať odrodu, ktorá je proti tejto chorobe najodolnejšia.

Ďalšou formou prevencie je racionálne a vyvážené hnojenie, ako aj doplnenie pôdnej zásoby vápnika (na pôdach s jeho nízkym obsahom) buď na jeseň (aplikáciou do pôdy), príp. počas vegetácie (pri prvých príznakoch) špeciálnymi listovými hnojivami s obsahom vápnika (napr. 0,5 %-ným chloridom vápenatým).