Symptómy

Napadnuté rastliny mrkvy a petržlenu majú zdeformované, skučeravené a stočené listy. Listy však nežltnú ale zostávajú zelené. V prípade silného poškodenia listovej plochy rastliny zaostávajú v raste a majú slabo vyvinutý koreň. Na listoch možno pozorovať 1,7 mm veľký hmyz podobný voškám.

Vznik a vývoj poškodenia

Méra mrkvová prezimuje v štádiu imága v kôre ihličnatých stromov. Približne v máji a začiatkom júna imága preletujú na hostiteľské rastliny, na listy ktorých kladú oplodnené samičky vajíčka. Vyliahnuté nymfy počas cicania na spodnej strane listov vylučujú toxické sliny, ktoré spôsobujú kučeravenie listov. Charakteristické kučeravenie sa objavuje aj na listoch, na ktorých ešte necicali. Vyvinuté imága sa živia na listoch až do jesene, kedy odlietajú opäť na ihličnany. Méra mrkvová je okrem škôd spôsobených cicaním aj významným vektorom (prenášačom) vírusov.

Možnosti zámeny s inými škodcami

Na listoch mrkvy sa okrem méry mrkvovej môže vyskytovať aj voška mrkvová. Obidva druhy spôsobujú kučeravenie listov, ktoré sú však pri napadnutí voškami zožltnuté. Po cicaní mérou zostáva zachovaná zelená farba listov. Dospelé jedince méry mrkvovej sú síce podobné voškám, no možno ich odlíšiť podľa skákavého pohybu.

Chemická ochrana

Na signalizáciu výskytu méry mrkvovej sa používajú žlté lepové doštičky. Kritická hodnota pre chemickú ochranu je 12 imág prilepených na jednu lepovú doštičku za týždeň, alebo pri zistení viac ako 50 dospelých jedincov na 1 m riadku.

V prípade každoročného silného výskytu sa odporúča aplikovať insekticídy približne na začiatku kvitnutia lipy veľkolistej. Zhruba po 8 dňoch je potrebné postrek zopakovať.