Pôvodca choroby: Septoria apii, S. apii-graveolentis (huby)
Symptómy
Septorióza zeleru vytvára na lisoch podobné škvrny ako S. petroselini na petržlene. Škvrny sú spočiatku žlté, neskôr od stredu blednú a majú nápadný tmavší okraj. V strede škvŕn sa takisto tvoria drobné čierne bodky – špeciálne rozmnožovacie útvary huby. Listy zeleru však rýchlo usychajú a už z diaľky je nápadné ich bledé sfarbenie.
Vznik a vývoj choroby
Septoriózu zeleru môžu spôsobovať dve huby – Septoria apii a S. apii-graveolentis, ktoré sa odlišujú veľkosťou škvŕn. Pre priebeh choroby a spôsob ochrany nie je však pre záhradkárov až také podstatné určiť, ktorá z nich chorobu spôsobila. Preto postačuje iba správne určenie symptómov.
Septorióza je najdôležitejšia choroba zeleru, ktorá spôsobuje predčasné usychanie listov a tým nižšiu úrodu a kvalitu buliev. Zdrojom infekcie je osivo a rastlinné zvyšky z minulého roka. Šírenie septoriózy podporuje vlhké a daždivé počasie.
Možnosti zámeny s inými chorobami
Žltnutie a usychanie listov môžu spôsobiť viaceré choroby alebo škodcovia, septorióza však na rozdiel od ostatných vytvára na listoch typické bledé škvrny s tmavými bodkami uprostred. Preto je potrebné usychajúci alebo žltnúci list prezrieť dôkladne a hľadať popísané škvrny, prípadne iné znaky typické pre iné choroby.
Preventívna ochrana
Z preventívnych opatrení je dôležité použitie zdravého osiva, striedanie plodín a dôkladné ničenie (zaoranie) pozberových zvyškov.
Chemická ochrana
Proti septorióze býva v oblastiach častého výskytu nutná chemická ochrana, ktorá sa vykonáva najneskôr pri zistení prvých príznakov a opakuje sa v intervaloch 7-14 dní, podľa priebehu počasia (obvykle postačujú 2-3 postreky).
Zelerová vňať sa často používa aj ako príchuť do jedál, preto treba z porastu vyčleniť časť, ktorá nebude chemicky ošetrená. Z postriekaných rastlín je totiž vňať zo zdravotného hľadiska nevhodná a nepoužiteľná.