Pôvodca choroby: Sclerotinia sclerotiorum (huba)
Symptómy
Na koreňoch alebo spodných častiach listov sa tvoria hnedé vodnaté škvrny, ktoré sa rýchlo šíria a neskôr bývajú pokryté hustým, bielym, vatovitým povlakom mycélia. Napadnuté pletivá mäknú a vodnatejú, škvrny postupne tmavnú a hniloba preniká do stredu koreňa. Na bielom mycéliu sa neskôr tvoria čierne útvary huby – tzv. skleróciá.
Vznik a vývoj choroby
Sclerotinia sclerotiorum prežíva v pôde, na rastlinných zvyškoch, prípadne v pivniciach vo forme sklerócií. Vznik choroby v poľných podmienkach podporujú zamorené, ťažké a vlhké pôdy. Pre rozvoj v pivniciach a skladoch sú potrebné buď infekcie prenesené zo záhradky alebo skleróciami kontaminované obaly (napr. debničky) a vlhké a teplé podmienky.
Možnosti zámeny s inými chorobami
Biela hniloba sa môže v prípade tvorby sklerócií zamieňať za pleseň sivú, ktorá však tvorí skleróciá menšej veľkosti a nevytvára biely povlak mycélia, tak ako biela hniloba.
Preventívna ochrana
Vznik infekcie obmedzuje striedanie plodín, neprehusťovanie porastov, neprehnojovanie dusíkom, šetrný zber a vysušenie koreňov, optimálne podmienky skladovania a pravidelné kontroly a odstraňovanie napadnutých koreňov počas celého skladovacieho obdobia.
Proti bielej hnilobe sa v súčasnosti v praxi a veľkovýrobe používa biologická ochrana, ktorá je založená na prípravkoch pripravených na báze huby Coniothyrium minitans. Táto huba má schopnosť napádať skleróciá, ktorými patogén prežíva nepriaznivé (napr. zimné) obdobie. Bioprípravok preto aplikuje preventívne – na jar pred výsadbou, prípadne po zbere, najmä na zamorené pozemky, kde sa biela hniloba vyskytla alebo pravidelne vyskytuje. Podmienkou je však plytké zapravenie prípravku do pôdy, aby prišiel do styku so kleróciami patogéna. Počas vegetácie – po vypuknutí choroby je táto biologická ochrana takmer neúčinná, preto sa musí aplikovať preventívne, ako je popísané vyššie.